Každého dnes šokovali správy z Rakúska. Napriek tomu, že sa podobný prípad stal už aj u nás, takéto udalosti neprestávajú šokovať, o to viac, že rakúsky prípad svojím rozsahom patrí k tým najväčším v zmysle počtu obetí.
Predstava, že mladý človek, v podstate študent (aj keď skrachovaný), svoje frustrácie a neúspech, či pocit krivdy rieši tým, že masakruje nevinné náhodné obete, je … pre mňa nepredstaviteľná.
To, že sa ten človek nezarazí, nestuhne po prvom výstrele, keď vidí, čo spôsobil, že nejaký mladý človek v hroznom kŕči dodýchava, zahynúc jeho rukou … a pokračuje vo výstreloch hľadajúc ďalšie a ďalšie obete, napriek kriku a panike ostatných … je pre mňa nepredstaviteľné.
Aké vnútro majú takíto ľudia? Nejde na vás hrôza z toho, akých frankensteinov, robotov bez duše, sme stvorili?
Pri takýchto príležitostiach sa vyrojí množstvo komentárov, ako chýbajú školskí psychológovia, ako treba posilniť bezpečnosť kamerovými systémami, ako hento, ako tamto … myslím si, že máločo dokáže zastaviť vraždiace monštrum, ak sa rozhodne vraždiť.
A prečo rieši svoje problémy touto cestou? V sobotu som si vypočula pravidelnú reláciu v rozhlase Krotitelia filmov. Dvaja mladí znalci pozývali mládež do kina na filmy, kde nešlo o žiadne humanistické posolstvá, o idey a ideály, za ktoré sa oddá bojovať, či mrieť … nie. Odkazy filmových „diel“ napospol západnej proveniencie zneli: pomsta gangov sa rieši zabíjaním, individuálna pomsta sa rieši tiež zabíjaním … tak čo potom očakávate? Akčnosť, thrillery … koľko ich naši mladí za svoj krátky život videli? Žiadne tempo naháňačiek už pomaly nestačí ich nárokom. Akčnosť, dynamika. Toto do nich hustia popri žuvaní pukancov. Mladí komentátori filmových noviniek o vraždení vo filmoch rozprávali žoviálne, akoby išlo o tie pukance ….
Nad tým by sa mali zamyslieť všetci politici, ktorí sa dnes o sto – desať vyjadrovali k tragédii. Pomaly už tých vyjadrení bolo viac, ako správ o tragédii. Nemyslím si, pán prezident Pellegrini, že sa Vám to „spolu s vyspelými krajinami“, ako ste to dnes povedali, podarí vyriešiť. Nepodarí. Lebo „riešite“ to už takmer 40 rokov a vidíme, s akým výsledkom. Začali ste mafiánskymi deväťdesiatymi rokmi, kedy sme sa neveriacky prizerali, aké „hollywoodske“ maniere prišli do našich končín a stali sa demokratickou realitou.
Vyvrcholenie sledujeme v týchto rokoch. Strieľačky a vraždy nožmi na školách každým rokom. Kedy do života vchádzajú generácie odchované Vašimi „demokratickými hodnotami“.
Kým nepostavíte tvrdé mantinely bezškrupulóznemu biznisu filmového a hráčskeho priemyslu, všetkým tým nezmyslom, ktoré pumpujete do mladej generácie, lebo ide o prachy, lebo je to žiadané a „zábavný priemysel“ nadbieha „vkusu“ tých najnižších vrstiev bez akýchkoľvek morálnych a intelekuálnych kritérií, dotiaľ problém násilia medzi mladými nevyriešite.
Priznám sa, že nepoznám šikanu. Asi by som... ...
myslím si , že problém je zložitejší , ale za... ...
Riešenie násilím a príklady z filmov za to... ...
Celá debata | RSS tejto debaty