vojnové hry

…býva niekedy ukrutne ťažké. Pravda bolí a skutočnosť je krutá najmä vtedy, ak ju dlhodobo potláčame a ignorujeme a ona sa na nás potom vyvalí s plnou silou.

Západní mienkotvorcovia sa hystericky rozčuľujú, že James Donald Vance bol v Mníchove príliš krutý, nezdvorilý a nediplomaticky vmietol Európe do tváre pohľad súčasnej americkej administratívy na náš minikontinent, či skôr „západný ázijský poloostrov“. Dnes sme naozaj geopoliticky „mini“, aj keď v minulosti sme napriek našej geografickej malosti dokázali ovládať veľkú časť sveta. Vôbec nepociťujem sentiment za tou dobou, len chcem poukázať na to, že fyzická malosť ešte nepredurčuje k duchovnej malosti a významu na scéne sveta.

Pamätám si ešte, niekedy okolo roku 2005, si Európska komisia vytýčila cieľ „byť do roku 2025 rozhodujúcim hráčom na svetovej geopolitickej scéne“. Píše sa rok 2025 a kde sme? Ani nie pod stolom pri rokovaní svetových hráčov. Krčíme sa niekde v kúte po tom, ako na nás náš opatrovník USA, ktorému sme tak verne a dychtivo slúžili, nakričal a spucoval nás pod čiernu zem. Európski „lídri“ začudovane krútia hlavou a my sa pýtame spolu s nimi: „Kde udělali bruselští soudruhové chybu?“

Európa sa opustila. Opustila hodnoty, pre ktorú ju rešpektoval a uznával svet. Zakotvenie v nejakej viere, nemám na mysli nevyhnutne kresťanstvo, ale aspoň vieru vo vlastné sily. Desaťročia sme sa spoliehali na USA, ktoré nám uštedrili parádny kopanec do zadku. Taká je reálna politika, také je medzinárodné právo. Veľmoci si strážia vlastné záujmy a tie skutočne silné z času na čas urobia gestá, ktoré sa trpaslíkom nepáčia, ale they do not give a damn (kašlú na ne – Nullandová to vyjadrila ešte vulgárnejšie ….). USA majú dosť vlastných vnútorných a zahranično-politických problémov na to, aby plytvali silami na ťahanie európanov z blata, v ktorom teraz uviazli. Veď zdá sa, že USA ako hegemón končia, čomu sa Trump silou – mocou snaží zabrániť, alebo to aspoň oddialiť. Paradoxne, celú ukrajinskú patáliu iniciovali USA ako súčasť svojej dlhodobej geopolitickej stratégie na oslabenie príp. úplné vyčerpanie až porazenie – ekonomické aj vojenské – Ruska. Európa namiesto toho, aby z toho vycúvala, tupo slúžila cudzím záujmom a dostala, čo vždy dostanú zradcovia vlastných národov: po hube od ich vlastných pánov. Lenže bolieť to bude predovšetkým obyčajných ľudí, nie tých, ktorí to spôsobili.

Kto má sedieť za náš eurosajuz za vyjednávacím stolom? Scholz, ktorý je už zbalený z úradu kancelára? Macron, ktorý „vládne“ všelijakými fintami obchádzajúc parlament a ignorujúc vôľu vlastných voličov? Poliaci, ktorí boli (a sú ?) zasunutí hlboko v anále USA a teraz sa nevedia rozhodnúť, či sa priklonia k svojmu úhlavnému nepriateľovi (aj keď animozitu nedávajú najavo) – Nemecku?

Európa nemá ani hospodársku, a už vôbec nie vojenskú silu na presadenie svojich predstáv o tom, čo by malo byť s Ukrajinou … môžu sa nemeckí diskutéri v talk show u Lanza potľapkávať po ramene, koľko chcú, akou sú „gigantickou silou“ v svetovom hospodárstve – vraj „tretia najväčšia ekonomika na svete“ !!! Nuž, neviem, ako toto číslo vyfabrikovali, ale nech snívajú ďalej. Už v čase, kedy ich Rusko predbehlo (zhruba pred rokom), boli maximálne štvrtí, možno piati … a Rusko má podľa nich HDP menšie ako Taliansko … známy to argument aj z tunajších diskusií. Tak nech Taliansko skúsi poraziť Rusko …

Rusko má vojnovú ekonomiku nastavenú do roku 2028, v prípade potreby aj dlhšie. Európa je v hlbokej recesii, ktorá sa – ak sa nič nezmení – bude ešte prehlbovať. Vojny , ako vieme, vyhráva zázemie, ekonomika …

Aj dnes som zachytila Trumpove vyhlásenie, že „Rusko má v rukách všetky tromfy“. A preto, milí Európania, „garanti ukrajinskej suverenity“, rokovania USA – Rusko budú prebiehať takto: Rusko oznámi USA svoje predstavy a plány a USA sa s nimi priateľsky „pokonajú“. Tzn. budú síce niečo namietať, ale nie veľmi. Mali záujem o nerastné bohatstvo Ukrajiny a keďže nie sú ochotní, ale najmä schopní zabezpečiť si ho vojenskou cestou (lebo Rusi ich tam v žiadnom prípade nepustia …), zostáva im jediná cesta, ako si niečo uchmatnúť: obchodne. Nerastné bohatstvo je z veľkej časti na území, ktoré Rusko už ovláda a ovládať bude (myslím tým z časového aj geografického hľadiska, že Rusko si svoje teritóriá na Ukrajine nielen udrží, ale ešte posunie na západ. Jediným spôsobom, ako získať k nim prístup, keďže Rusi majú svojho bohatstva na rozdávanie (ale nie hocikomu ….) a nejaké materiálne zisky – nerasty, územie – vôbec nebolo ich pohnútkou začať operáciu na Ukrajine, je vstúpiť s nimi do vzájomne výhodných obchodných vzťahov. Nie ignorácia a urážky, lúpeže majetku a prenasledovanie Rusov po celom svete, kde mal kolektívny Západ vplyv a dosah. Za to by sa teraz mali amíci ospravedlniť a dúfať, že Rusi budú mať záujem s nimi obnoviť diplomatické a obchodné vzťahy. O diplomacii sa hovorilo už v Rijáde, obchod bude na rade po tom, ako sa dohodnú mocensky na Ukrajine.

Sfetovaný komik pri týchto rozhovoroch naozaj nemá miesto. Jeho, ako aj celý kyjevský režim treba „dostať pod kontrolu“, ako sa vyjadril Lavrov po stretnutí v Rijáde, lebo besný pes utrhnutý z reťaze, na ktorej si ho chovali USA (Bidenovi ľudia) už hryzie aj ruku svojho pána. Útoky na energetickú infraštruktúru ako ten v Kazachstane sa už nesmú opakovať, zhodli sa Američania s Rusmi v Arábii. Veď ten ropovod patrí z veľkej časti americkým spoločnostiam … nastupuje biznis, rozprávky zostali Európe a je na jej občanoch, ako dlho ešte budú ochotní ich počúvať. Z pozorovaní vidíme, že mnohí obyvatelia eurosojuzu sú tak vymletí propagandou, že by tie bájky a fantazmagórie počúvali, aj keby svet bol už dávno kdesi inde. Oni si do médií nepustia svojich vlastných reportérov zo Západu, ktorí boli a sú blízko ukrajinského bojiska, aby počuli pravdu. Každého, kto vysloví pravdu – nech je to hoci aj americký prezident – nazvú dezinformátorom, parafrázujúc Zelenského, ktorý sa dočasne stal hovorcom EU, dokiaľ ho niekam neodpracú, či už Rusi, Američania alebo Ukrajinci. Občania EU, ten intelektuálny, demokratický a občiansky predvoj civilizácie, priam celého vesmíru, precitnú až vtedy, keď im výrazne stenčia peňaženky, v niektorých štátoch sa široké vrstvy obyvateľstva prepadnú do chudoby a nezamestnanosti a „elity“ sa pritom naďalej budú prioritne starať o blaho kyjevského režimu a vlastné pohodlie vo vyhriatych kanceláriách. Budú rečniť, prijímať vyhlásenia a deklarácie, stretávať sa v Paríži „pri fešnom stolečku“ (Kremeľ) a ich občania budú len bezmocne škrípať zubami. Takúto budúcnosť vlastne nachystali Rusku a jeho spoločnosti: rozklad, politická anarchia a ekonomický kolaps. Pri pohľade do Nemecka, Rakúska či Francie to vidíme skôr tam. Že som vám siahla na vaše modly fungujúcich štátov, kam sa húfne hrnú za prácou i sociálnymi benefitmi občania Východnej Európy ? Požime a uvidíme. Niektorí sa aj začudujú, iní budú vrieskať, ale jediné, čo politikom razenia „dnešný Brusel“ zostane, bude ekonomicky dusiť vlastných občanov výdavkami za zbrojenie ako v časoch najväčšej vojnovej horúčky. Ak si to nechajú páčiť, prosím … ale NIE V NAšOM MENE (a nie v „našom meste“ – narážka na istú mimovládku…!