vojnové hry

Nadpis som si požičala z rubriky nejakých dávno zaniknutých novín z čias socializmu alebo poprevratových … Dnes som si otvorila Denník SME, lebo gastro-zariadenie, kde som trávila nejaký čas, inú dennú tlač neponúkalo …

Popri stĺpčekoch takých „fajnových autorov“, akými sú notoricky známi Peter Schutz a Peter Tkačenko, publikovali článok Miroslava Beblavého. Kým v príspevkoch horeuvedených pánov sa to hemžilo „perlami ducha“ ako „ignorujme premiéra tejto krajiny – jeho vyhlásenia si nevšímajme a on zanikne sám od seba“ … alebo „premiér produkuje mentálne zvratky“, či označenie Erika Kaliňáka za „oslíka“, Miroslav Beblavý si zachoval intelektuálnu úroveň. S jeho názormi nemusíme súhlasiť, ale môžeme s ním diskutovať, nakoľko tento autor sa vyjadruje slušne a vecne.

Zaujali ma jeho názory na slovenskú súčasnosť 35 rokov po „revolúcii“. Odvoláva sa na prvý prezidentský prejav Havla, ktorý sa tesne po svojom zvolení prišiel pozrieť do svojej slovenskej provincie a obšťastnil nás svojimi pozorovaniami z lietadla: Naše země nevzkvétá – viděl jsem Slovnaft a ty králikárny (rozumej Petržalku). Nuž, Beverly Hills to veru nebolo, ale dnes sa tie králičie „nory“ predávajú po dvesto – tristo tisíc eur a sme radi, že ich vôbec máme. Havel bol samozrejme zvyknutý na iný štandard bývania v pražskom Starom Meste najmä po tom, čo mu v reštitúciách vrátili luxusné nehnuteľnosti, ale nijako sa nezaslúžil o dostupnosť bývania pre Čechov, tobôž pre Slovákov. Bytov sa stavia (podľa mňa) dosť – veď mladí emigrujú a vymierame, tak načo sú nám nové byty?, ale sú to pre mnohých nedosiahnuteľné položky. Kým „králikárny“ boli od štátu zadarmo.

Králikárne zateplili, zrekonštruovali a zmodernizovali a ajhľa, Petržalka je dnes celkom príjemné miesto na život: blízkosť centra, dobudovaná infraštruktúra a množstvo zelene urobili z panelákovej džungle dobrú voľbu pre množstvo rodín, ktoré si nemôžu dovoliť byty v Troch vežiach a pod Slavínom.

Beblavý dokonca ide ešte ďalej a obhajuje aj „škaredý“ Slovnaft: je to tretí najväčší podnik na Slovensku s polmiliardovým ziskom ročne (a významný prispievateľ do rozpočtu) . Vraj potrebujeme ešte jednu takú rafinériu (tvrdí Beblavý, čím určite rozhneval Hojsíka a Wiezika, ktorí chcú vyrábať energiu zo slniečka a vetra).

Beblavý sa dokonca odvážil zamyslieť aj nad tým, prečo sa na Slovensku po revolúcii nič významné v oblasti infraštruktúry nevybudovalo (samozrejme, že sem nemôžeme rátať logistické centrá a montovne, to sú súkromné investície). Má na mysli mosty, cesty, diaľnice, školy a nemocnice.

Nuž, popri problémoch v čerpaní eurofondov to viazne na tom, že každá priehrada, spaľovňa, čokoľvek, čo nenávratne odkrojí z prírody alebo súkromných pozemkov, či komfortu obyvateľov okolia, narazí na odpor verejnosti v štýle „nie v našom meste“.

Priznám sa, zaskočila ma miera otvorenosti, s akou Beblavý poukazuje na investičné dlhy v rôznych oblastiach nášho života a obhajuje nové projekty. Spája to však s kritikou spôsobu, akým postupuje vláda Roberta Fica: že trhá „diery dynamitom“, čiže preráža múr pasivity štátu nebývale razantne. Ako celej opozícii, ani Beblavému sa nepáči, že nemocnice stavia ministerstvo obrany (uvedomme si tú tragédiu nemožnosti postaviť nemocnice inak! – nie vinou Ficovej vlády ….) a celý postup vlády vníma ako zbrklý a netrpezlivý. Nuž, občania museli byť 35 rokov trpezliví ….

Namiesto, aby sme ocenili, že sa veci konečne pohli k lepšiemu, budeme kritizovať nedostatočne kulantné spôsoby Ficovej vlády? Budeme ako tí zdravotnícki „experti“, ktorí namiesto toho, aby boli radi, že vo Vajnoroch vyrastie nový medicínsky areál, teda nielen nemocnica, ale aj nová Lekárska fakulta s campusom, kričia, že nemá dostatočnú kapacitu s poukazom na veľkosť obdobných nemocníc u susedov, štátov s trojnásobným počtom obyvateľov Slovenska?

No to teda ďakujem pekne.