vojnové hry

Napriek tomu, že Pravda každý deň prináša titulok, aký zdrvujúci a už-už konečný úder zasadila v daný deň Ukrajina Rusku – či už vojenskému cieľu alebo nejakej tej infraštruktúre v zázemí, vojna oveľa viac ničí Ukrajinu, a to nielen jej ozbrojené sily, ale najmä civilistov a priemysel, dopravnú infraštruktúru v tyle. Dá sa povedať, že vojna už zasiahla všetky oblasti ich života na takmer celom území. Kým v rokoch občianskej vojny na východe krajiny (teda pred rokom 2022) ostatná Ukrajina bola plná odhodlania a nadšenia drviť okupantov, teraz tí, ktorí zostali na rodnej hrude, sami zakusujú, čo to vojna je. Pretože áno, Robert Fico mal pravdu, keď onehdá vyhlásil, že „vojna v Kyjeve NIE JE.“ Vtedy tam nebola, Kyjevčania si žili normálnym životom. Všetci oplývali odhodlaním vyhnať Rusa, lebo ostreľovaním trpeli iba Rusi v Donecku a Lugansku. Pre západnú Ukrajinu bola vojna vzdialená, ako je teraz pre nás. Deti na Donbase mesiace a roky sedeli v pivnici, pokašliavajúc zo zlého vzduchu, zatuchnutosti a smradu. Ruskí obrancovia mreli v bojoch, z Ukrajiny odchádzali bojovať predovšetkým radikáli fašisticko-nacistického razenia, ktorí po tom túžili. Násilná mobilizácia neexistovala. Preto Ukrajinci, predovšetkým tí na západe krajiny, prejavovali pre vojnu veľké nadšenie, podobne ako obyvateľstvo zmagorenej Európy na začiatku Prvej svetovej vojny. Kto si však zapne aj iné zdroje informácií ako slovenský main stream, zistí, že Ukrajinci sa už nehanbia plakať nad tým, čo sa v ich domovine deje.

Vojna eskaluje, konflikt sa vyostruje, mnohí vravia, že ide do finálnej fázy /bodaj by, aspoň by už nastal mier… Lenže, ako nejeden realista varoval, ak hodíš raketu na Rusko, očakávaj sto naspäť. A tak ukrajinské mestá čelia masívnym útokom. Terčom sú sklady zbraní, ale kolaterálne škody znamenajú zmarené ľudské životy. Keď sa pred týždňom jeden influencer v Kyjeve pozastavoval nad tým, že počas návštevy Witkoffa a Kushnera na 24 hodín prestali ruské útoky, Kyjev si na chvíľu vydýchol, ale vraj „ako je možné, že kvôli dvom ľuďom (jeden z nich už starec) panovalo prímerie, a keď odjachali preč, opäť začali mrieť aj deti, príp. boli ranené…“, nikto sa mu neodvážil povedať trpkú pravdu: „Vidíš, akú hodnotu majú životy vašich detí pre vojnychtivých! Dvaja Američania – a Zemeguľa sa na chvíľu zastaví. Ale životy vašich detí im za to nestoja …“

Darmo však Ukrajincom vyčítať, že si za to môžu sami a prečo už dávno neodstavili diktátora v Kyjeve. Oni na to nemajú žiaden vplyv. Nula. Zelenského volili s tým, že sľúbil ukončiť boje v Donbase. Namiesto toho ich svojou politikou preniesol na celé územie Ukrajiny a keby mu v tom európski lídri nezabránili, už dávno by bol zapojil do vojny pol Európy ….

Nejaká Ukrajinka v Magdeburgu (Sasko-Anhaltsko) plakala v rozhovore s nemeckou moderátorkou, aby Európania pre Boha neukončovali svoju „podporu“ jej vlasti. Lebo „oni tam nie sú a nevidia, ako Ukrajinci trpia a ako sa krajina prepadá stále hlbšie a hlbšie a fakticky aj rozpadá, takže nemajú právo zastavovať „obranu“ Ukrajiny …“ Pretože Ukrajinci „bránia“ aj Európu, všakže …. lenže rozdúchavanie konfliktu na všetky strany Ukrajinu demoluje. Každým útokom na železnicu, prístav, most krajina prichádza o miliónové hodnoty. Možno sa Európania utešujú, že sa nabalia na obnove Ukrajiny a naštartujú svoje mŕtve ekonomiky … (čo je samozrejme len ich želanie, o obnovu sa postarajú Rusi a jediný politik, ktorý by nám ako-tak zaručil podiel na obnove, je Fico) ale to je koloniálne myslenie a politici, ktorí týmto argumentom operujú, by sa mali hanbiť, a nie sa týmto oháňať! Veď oni chcú zarobiť na zničení niekoho domova! Hentá Ukrajinka lamentovala, že keby Európa svoju podporu zastavila, Ukrajina do týždňa zanikne. Ona si neuvedomuje, že podpora v štýle zbrojenia jej krajinu pochováva? Za každú ukrajinskú raketu priletí sto naspäť …. za každý dron desiatky ruských …. O toto stojí? Jej sa to hovorí, v pohodlí Magdeburgu … Jej hlavnou starosťou je, ako sa v nemčine dostať na úroveň C1, aby mohla učiť v nemeckej škole. A zatiaľ Ukrajinci sa vracajú do 17.storočia.

Iná Ukrajinka, tá, čo zostala na Ukrajine, to opisuje takto: nestačilo vám, milí moji rodáci, že ste žili v krásnych, svetlých bytoch a domoch z čias socializmu. Elektrina a plyn za kopejky. Vy ste tým ale opovrhovali! Chceli ste na Západ … Vaše deti chodili do škôl a rozvíjali sa v duchu sovietskeho vzdelávania (nie ako na Západe – o tomto môžem napísať ďalší porovnávací blog; na ilustráciu stačí hádam toľko, že ukrajinské deti všetky vedeli pri nástupe do základnej školy čítať, písať a počítať na úrovni nášho minimálne druhého ročníka!! Rodičom, ktorí sem na Slovensko prišli iba nedávno, veľmi odľahlo, keď zistili, že slovenskí predškoláci takúto kvalifikáciu mať nemusia a ukrajinské deti sa teda pri kreslení čiar a bodiek môžu bez stresu doučiť slovenský jazyk …a teraz naše detičky nebudú musieť vedieť čítať a písať ani do tretieho ročníka ….bravo, reforma!) Videli sme, ako pri rôznych protestoch organizovaných západnými tajnými službami (ešte za vlády Kravčuka) stáli v Kyjeve na námestí spokojní, ružolíci ľudia oblečení v pravých kožušinách a teplých kožušinových čiapkach. A dnes? V obchodoch chýbajú základné potraviny, lebo po odrezaní Ukrajiny od mora viazne zásobovanie. Byty boli uplynulú zimu nevykúrené a tmavé a túto zimu to bude ešte horšie … problém bude už aj s potravinami …. no hlavne, že ste dekomunizovali! Že ste sa z nostalgie za svojou kozáckou minulosťou vrátili do toho 17.storočia bez fungujúceho vodovodu, elektriny a kde-tu už aj bez chleba …