vojnové hry

Podivná dvojica Trumpovho zaťa a realitného „mogula“ (niečo ako oligarcha) z New Yorku zavítala do Moskvy. Na Pravde svieti titulok, že Kušnír (tak znelo pôvodne jeho priezvisko pred prepisom do angličtiny) a Witkoff strávili v Moskve tri hodiny rozhovorom s Putinom. Z diplomatického hľadiska ozaj pozoruhodná kombinácia: hlava štátu veľmoci v rozhovore s v podstate súkromnými osobami, ale vo funkcii mimoriadnych (aj splnomocnených?) vyslancov inej veľmoci. Kušnír a Witkoff nie sú žiadni diplomati, ani nimi nikdy neboli, tak ako môžu konať v takej zložitej a náročnej záležitosti, akou je ukončenie rozsiahleho vojnového konfliktu, do ktorého je zapojených množstvo krajín? Aké majú skúsenosti v diplomacii a medzinárodných vzťahoch, aké znalosti z práva a geopolitiky? Ako si poradia v situácii, keď jedna strana tvrdí, že „konflikt nemá vojenské riešenie a zamrzol“, kým tá druhá, ktorá má všetky predpoklady na to, aby ho aj vyhrala, je odhodlaná veci rozhodnúť na bojisku a hovorí, že budúcnosť Ukrajiny sa bude odvíjať od výsledkov bojových operácií?

O čom sa zhovárali, sa asi tak ľahko nedozvieme, pokiaľ neuvidíme nejaké výsledky.

Tie sa môžu dostaviť ešte pred ukončením vojny, napríklad v podobe odstavenia Zeľni od moci. Rusi totiž tvrdia, že jeho podpis na dohode žiadnu váhu mať nebude, nakoľko nie je legitímnym prezidentom, jeho mandát vypršal a ukrajinská ústava sa nijako nevyjadruje k možnosti jeho predĺženia počas vojny alebo inej mimoriadnej situácie.

Vraj ho už viacerí zo Západu nabádajú, aby utiekol, ale on zrejme nadobudol presvedčenie o vlastnej nenahraditeľnosti. Opojenie z vystúpenia pred veľkým svetovým publikom je pre neho, čoby pokročilého narkomana, očividne neodolateľná droga.

Keď som pred chvíľou počúvala jedného, podotýkam ukrajinského analytika, ktorý sa k súčasnej situácii vyjadroval, tento spomenul, prečo dvaja Američania letia do Moskvy a následne Kyjeva práve teraz, až po roku. Prečo ich návštevy v Moskve doteraz odmietali, nie je ťažké pochopiť: v Anchorage sa na niečom dohodli, zrejme výmena „niečo za niečo“, Rusi mali Američanom pomôcť – kto vie s čím? Irán a Hormuz to asi nebude – a na oplátku USA mali popracovať na projekte Ukrajina smerom, ktorý si predstavuje Moskva. Lenže, kým Rusi svoje sľuby naplnili, Trump – neprekvapivo – svojim sľubom nedostál. Putin teda na Trumpove návštevné návrhy odpovedal: „Na čo by sem chodili? Všetko už bolo povedané. My sme naše záväzky z Anchorage naplnili, a vy???!“

Veľmi by som sa čudovala, keby si Rusi s Trumpom sadli za rokovací stôl. Vari sa o vierolomnosti amerických „partnerov“ nepresvedčili už toľkokrát, aj na vlastnej koži? Atentáty na hlavy štátov počas predstieraných diplomatických rokovaní, jednostranné porušovania prímeria, lož, faloš, úskoky, nedôveryhodnosť. S týmto sa chcú Rusi baviť?

No podľa všetkého predsa len došlo k nejakému posunu, keď tí dvaja biznismeni si opäť užívali moskovskú pohostinnosť.

Ešte k tomu nadpisu: prirovnanie Kušníra s Witkoffom k legendárnym americkým komikom som nevymyslela ja, ale ich krajania, Američania.

No ale stále by ma zaujímalo, čo si vtedy v Anchorage Rusi s Američanmi vzájomne nasľubovali … ale možno ešte viac, čo si posľubovali a dohodli dnes, resp. včera v Moskve. A či aj v Kyjeve niečo dohadovali, alebo len odovzdali pokyny ….