vojnové hry

Obnovené opozičné protesty, zdá sa, predčasne ukončili aj mediálnu politickú pauzu. Redaktorov verejnoprávneho rozhlasu už veľmi svrbel jazyk, nevydržali čakať do konca prázdnin a oddnes pokračujú v diskusných reláciách vysielaných na poludnie po Rádiožurnále.

Je druhá polovica augusta 2024, takmer rok po parlamentných voľbách, ktoré priniesli novú vládu, nové smerovanie krajiny, dokonca aj nový mediálny zákon o vzniku STVR, nahradzujúcej RTVS, len spomínaná relácia pokračuje, ako keby sa písal rok 2023. Viem, ľudia majú svoju zotrvačnosť v myslení a konaní, ale takto odolávať zmenenej realite, ako to dokáže Karolína Lacová, tak sa mi zdá, že „prvá dáma“ redakcie spravodajstva a publicistiky, to nedokáže asi len tak hocikto. A to pod novým vedením, hoci len dočasným. Zachytili sme, že dočasný pán riaditeľ STVR mal s redakciou spravodajstva poradu, na ktorej im predostrel svoju predstavu o nových štandardoch práce redaktora spravodajstva v tejto inštitúcii ako aj to, že narazil na odpor redaktorov. Dnešná „diskusia“ bola dôkazom toho, že oni sa „novým móresom“ len tak nepoddajú. Karolína Lacová, tak ako vždy predtým, v roli hovorkyne opozície. Z jej formulácií a reakcií bolo okamžite jasné, na koho strane stojí a koho názor obhajuje. Pozvala si dvoch diskutujúcich s takmer totožným názorom, ktorí sa iba dopĺňali vo svojich vyjadreniach. Napriek tomu, že obaja sú politológovia (Anetta Villágy z UK a Dušan Marušiak neviem odkiaľ) ani jeden jej na provokatívnu otázku Kde je prezident? neodpovedal tým, že prezident nemá právomoci zasahovať do personálnej zostavy exekutívy, iba ak by niekto z kandidátov alebo už vymenovaných ministrov NESPĺňAL zákonom vyžadované kritériá a normy. Prípadne ak by porušoval zákon, čo sa ani v jednom prípade nestalo, ako správne poznamenal politológ Marušiak. Len vyslovil to veľmi nesmelo, ba až bojazlivo, na základe čoho si vieme domyslieť, aký tlak novinári na svojich diskutérov vyvíjajú. Títo sa potom boja prejaviť nielen svoj názor, ale aj prezentovať fakty, ktoré odporujú očakávaniam mediálnych manipulátorov, príp. nie sú v súlade s náladou istých politických aktérov. Takže pána prezidenta nechajte venovať sa jeho povinnostiam. Jeho kompetenciou nie je dohovárať premiérovi, koho má odvolať, ak na to nie je jediný dôvod, okrem rozhorčenia malej časti verejnosti. Lenže moderátorka Lacová neustále búšila do hostí v očakávaní jednoznačných vyjadrení, ktorými by vyriekli odsudzujúci ortieľ nad ministerkou Šimkovičovou a ministrom Suskom. Takú zaujatosť si vo verejno-právnom médiu ale nemôže dovoliť! Nie je tam na to, aby prezentovala svoje dojmy a názory, ale aby informovala, príp. pozývala hostí, ktorí budú informovať a ponúkať rôzne stanoviská. Ona však vystupovala ako samosudkyňa, dokonca predikovala rozhodnutie súdov v prípadných žalobách na ochranu osobnosti !!! a hostí tam mala iba na podopretie svojich výrokov. „Kultúrna obec sa búri, ministerka pochybila, mali by ju odvolať, ľudia na námestiach demonštrujú.“ Aký zlomok promile voličstva sú tí herci na tribúnach a študenti pod nimi? Aké majú oni oprávnenie vystupovať v mene celého slovenského národa, verejnosti? Nezaznel jediný argument, prečo by ministerka nemala robiť to, čo robí, alebo prečo by v Galérii mala zostať „zabetónovaná“ Kusá, ak prihrávala zákazky svojmu otcovi a akým prínosom je Drlička na poste manažéra SND, prečo by sa nemal radšej venovať nejakej tvorivejšej umeleckej činnosti, ak je taký výnimočný a jeho fan klub argumentuje tým, že nedávno dostal nejaké francúzske ocenenie. Veď potom je ho na poste úradníka škoda! A aj sám si na proteste povzdychol, že keby ho ministerka neodvolala, sedel by v prehriatej kancelárii a vypĺňal nudné tabuľky. Takéto nakladanie s talentami si ale Slovensko nemôže dovoliť! Určite ich nemáme toľko, aby tá najlepšia časť z nich sedela v kanceláriách a vypĺňala tabuľky ! A moderátorka Lacová je zamestnankyňou verejnosti, ktorá ju platí. Preto nemôže zanovito zneužívať verejný priestor na pretláčanie svojich názorov. Má rešpektovať požiadavky zamestnávateľa a zákona !! na objektivitu a vyváženosť. Mne spôsob vedenia relácií touto osobou prekáža viac, ako toľko kritizovaná Jančkárová. Akonáhle koaličný politik začne rozprávať, už ho prerušuje naoko zdvorilou frázou „ďakujem veľmi pekne, posuňme sa ďalej…“ A takto vedie aj služobne mladších, napr. Mariána Žáryho-Kukelku alebo Mateja Baránka. Keď mal niekto z týchto dvoch poludňajšiu diskusnú reláciu, táto veta v nej zaznievala veľmi často. A dramaturgom relácie bola – čuduj sa svete – Karolínka L.

Nezmenila sa ani propaganda ohľadne vojny na Ukrajine. Dnes citovali nejaký poľský (neznámy) portál. Článok neobsahoval ANI JEDNU-JEDINú informáciu v zmysle faktov, len čistú propagandu v štýle: Putin stratí podporu obyvateľstva, utrpel debakel, Kurská „ofenzíva“ bude tým posledným klincom do jeho rakvy. No, tých „klincov“ tam Západ a jeho poskokovia už zatĺkli veľmi veľa a Putin má stále podporu takej veľkej časti verejnosti, o akej sa ktorémukoľvek politikovi na Západe ani len nesníva !!!! Vážne, čakala som – ak už nie analýzu – aspoň jeden-jedinký fakt či argument, ktorým by autor tej slohovej práce podoprel svoj zbožný sen o Putinovom páde. Celý jeho príspevok bol však len zmesou jeho dojmov, želaní a očakávaní, resp. zadanie od jeho šéfredaktora, ako treba Rusko, jeho armádu a najvyššieho predstaviteľa znemožniť a očierniť. Ono by to možno ani tak „nekričalo“, keby som zrovna pár hodín predtým nečítala na webe fundované pohľady ľudí, ktorí situáciu sledujú z viacerých zdrojov a na základe FAKTOV nám potom poskytnú analýzy toho, čo sa deje a aj možné scenáre, prečo sa to deje.