vojnové hry

Takto konštatovala štvorica komentátorov portálu Marker o situácii s preplatením darovanej výzbroje Slovenska Ukrajine z európskeho „mierového“ nástroja. (Mier je vojna a vojna je mier.) Vlastne sa to dalo čakať. Európa sype do bezodnej čiernej diery peniaze svojich občanov, ktoré mohli byť využité na zmysluplné projekty. Na cesty, mosty, školy, nemocnice. Len nezačnite prosím vypisovať, ako nám ubúda obyvateľstva a tie školy a nemocnice vlastne ani nie je a už vôbec nebude treba ….

Takže v rozpore s ubezpečeniami, sľubmi a medovými motúzmi, ako nás EU „odškodní“ za darované zbrane – ale hej, kričte, že to boli „prostriedky obrany“ – teraz máme ešte platiť my. Prečo nie? Vojna si žiada svoje. Európska komisia pumpuje do vojny miliardy, je zadlžená tak, že to nikdy nesplatí – podobne ako USA – ale spolieha sa, že keď raz to Rusko porazí, všetko si bohato vynahradí. Alebo to zaplatí z ukradnutých ruských peňazí. Kolonizátori sú už raz takí.

Poslankyňa Cigániková dnes horlila za vojenskú pomoc Ukrajine, aká bola a je potrebná, veď „každý život, ktorý zachránila, stojí za to“. Na začiatku im tento naratív ešte fungoval, ako sa Ukrajinci bránia, a preto potrebujú zbrane. Ale ani teraz nevidia tú spúšť, ktorú takíto vojnoštváči za štyri roky vojny za sebou zanechali? Koľko životov nezachránili ale zmarili? Tie milióny ešte nie sú dosť? Kedy im bude stačiť? Až si vojna vypýta životy ich blízkych?

Jednoducho, „hodnotový Západ“ sa opäť raz vyfarbil …. Zbrane, vojna, smrť.

A teraz k inej téme: po výroku Pétera Magyara, že Maďarsko „susedí samo so sebou“ vyšiel na SME komentár k „duchaplnému“ výroku spolu so základnými faktami o rozpade Rakúska-Uhorska. Bola v ňom veta, ktorá mi okamžite udrela do očí: „Maďarsko prišlo po vojne o tri-štvrtiny územia a obyvateľstva …“ Aké Maďarsko? Pred rokom 1918 bolo Uhorsko. A ani to o nič neprišlo, obyvateľstvo na svojich územiach zostalo, len vznikli nové štátne útvary rešpektujúc tie národy, ktoré Uhorsko konštituovali, ale nemali v ňom takmer nijaké práva. A na tento fakt si jeden z diskutujúcich dovolil upozorniť. Pustili sa do neho ako osi a v ich hlúpych „argumentoch“ bolo vidieť, aké protislovenské zmýšľanie tieto entity majú. Vlastne sa to nezmenilo. Hŕba koží otrockých s mentalitou sluhov, pohŕdajúca vlastným pôvodom, a niekedy vyslovene cudzie živly, rozhodnuté škodiť. Počúvajte, s čím sa vytasili: vraj vo väčšine jazykov nerozlišujú Uhorsko a Maďarsko, takže veta je správne napísaná, Maďarsko = Uhorsko. Veď keď na niečo nie je výraz, tak to neexistuje. Čiže keď Eskimáci nemajú v jazyku slovo „úpal“, lebo ho nepoznajú, takýto jav neexistuje nikde na svete. Alebo Američania nemajú v jazyku slovo „miliarda“ odvodené z gréckeho základu, používajú „billion“, čím „preskakujú „tri nuly“ a vnášajú chaos do prekladu, najmä to však mýli tých, ktorí o tejto peculiarity netušia … Nemôžem si predsa realitu prispôsobovať podľa takých, ktorí majú v chápaní sveta, v tomto prípade histórie, medzery a v jazyku nedokonalosti! Jazyk je naozaj odrazom reality: ak niekto ignoruje historické fakty, prenáša sa to aj do jeho jazyka …

Ak nás historici vytrvalo upozorňovali, že Ungarn alebo Hungary pred rokom 1918 neznamená „Maďarsko“, ale „Uhorsko“, teraz to „hodíme cez palubu“ a bude už iba Maďarsko? Namiesto toho, že mám ovládať historické fakty, budem demonštrovať svoju ignoranciu, idúcu ruka v ruke s aroganciou? Pred pár desaťročiami bolo samozrejmé, že ak niekto chybne nazval Uhorsko Maďarskom, kompetentní ho na to upozornili. A bolo ticho. V našej Orwellovskej „realite“ je však situácia opačná: diletanti budú „korigovať“ historikov a prepisovať históriu ….