vojnové hry

Ospravedlňujem sa za tú angličtinu v nadpise, ale hodilo sa mi to tam z hľadiska zvukomaľby a „estetiky“, v anglicky hovoriacich krajinách sú takéto slovné hračky v nadpisoch obľúbené. Opakovanie slabiky ako napr. „re-“ v tomto prípade sa dobre „rýmuje“ …

Chcem sa vrátiť k svojmu predchádzajúcemu blogu, ktorý som postavila na citátoch z Remarquovej knihy Čas žitia, čas umierania. Až dnes som sa dostala ku komentárom naň a nechcem reagovať v komentároch, keďže to už nikto čítať nebude ….

Jeden čitateľ ma obvinil, že som „vôbec nepochopila autorov odkaz“. Až taká natvrdnutá teda som? Nemyslím. Asi všetci sa zhodneme, že Erich Maria Remarque vyslal svojím dielom silne antimilitaristický a protivojnový odkaz. A myslím, že oprávnene. Mladík, ktorého v osemnástom roku života poslali zabíjať do prvej svetovej vojny a prešiel si peklom zákopov mal to najväčšie právo na svete povedať svoje „Nie!“ vojne. Nacisti ho vraj odsudzovali za „zženštelosť, mäkkosť a pacifizmus“. Tí, ktorí sa vyhrievali v komforte berlínskych veľkometrážnych bytov a kancelárií, pľuli na spisovateľa a prenasledovali ho za to, že si nechcel zopakovať hrôzy a varoval pred nimi ostatných … mohli si vyskúšať život frontového vojaka a potom by sa boli mohli k tomu vyjadriť.

Uznávam, že citovaním Remarqua som dostatočne nevysvetlila svoj zámer, ako v ňom nachádzam myšlienky platné pre dnešnú – žiaľ opäť vojnovú – dobu.

Keď som citovala starého frontového vojaka, ktorý hovoril o tom, že vojna je dávno prehratá a oni tam naďalej zomierajú a hnijú len preto, aby „klamári a keťasi, vrahovia a blázni“ mohli ostať pri moci ešte o rok dlhšie, mala som na mysli kyjevský nelegálny režim, ktorý sa drží všetkými možnými prostriedkami – a vojna je jedným z nich. Navyše ešte z nej, a teda zo smrti vojakov aj civilov – profitujú. Rozkrádajú miliardy, ktoré im posiela Západ a stavajú si za ne vily.

Západ som mala na mysli, keď som dala do pozornosti „taktiku“ agresora: napadne Rusko a keď to Rusi ustoja a situácia sa pre nich nevyvíja priaznivo, kričia po prímerí, aby zastavili pomstu a nestalo sa im to, čo chystali pre svoju obeť.

Tak ako v prvom prípade, aj tu sa s niektorými nezhodneme v tom, kto je kto. Podľa mňa vojnu dlho pripravoval a vyprovokoval Západ. Nemusel priamo udrieť na Rusko vojenskou silou. Robí sa to rafinovane. Vtiahli ho do vojny, nebolo by to prvýkrát.

Ale zarputilí (viem, Luna, bohemizmus) obhajcovia Ukrajiny vidia veci čierno-bielo presne tak, ako im to nalinkovali médiá. Hádať sa s nimi nebudem a ani by som ich nepresvedčila.

Remarque ma zaujal svojou aktuálnosťou pre dnešok, čo je znakom dobrého diela a umenia vôbec: nadčasovosť. Samozrejme, každý to chápeme po svojom. Jedni jeho myšlienky chcú napasovať na ruské vedenie, ja si však myslím, že vystihujú druhú bojujúcu stranu: NATO.

Takže súhlasím s tými, ktorí pod môj blog z 8.6. t. r. písali, že Remarque je jeden z najlepších autorov. Vďaka za tip, luna, že pre teba je jeho najlepšou knihou Na Západe nič nového ….