vojnové hry

Dlho som rozmýšľala, či to vôbec má nejaký význam. Oslovovať ľudí, alebo písať o nich s tým, aby používali rozum, keď majú srdcia zaslepené nenávisťou.

Útok na internát školy v Starobeľsku. Titulok na Pravde hovoril najmenej o štyroch mŕtvych kadetoch. Denník to podával tónom, ako by bolo čo oslavovať a akoby šlo o výsledok na športovom zápolení.

Potom vysvitlo, že nešlo o školu pre budúcich dôstojníkov ale o dievčenský internát. Mnohé dievčatá boli siroty. Rodičov im zabili Ukrajinci. Prečo hovoríte o genocíde, ktorú pácha ruská armáda na Ukrajine, keď v tomto prípade ide o vyhladenie celej jednej rodiny bez možnosti zachovať ich genetickú informáciu pre budúcnosť. Aha, bol to omyl, hovoríte.

Vraj spravodajské služby Ukrajincov hovorili o veliteľskom centre, príp. škole pre operátorov dronov. A keby aj, je v poriadku zabiť mladých chlapcov, brániacich svoju vlasť?

Ale nešlo o budúcich vojakov. Mali to byť učiteľky. Novinári, ktorí prijali pozvanie a išli na miesto hrozného činu, nasnímali zdemolované izby s plyšovými medveďmi, obrázkami na stenách a triedy s množstvom pomôcok pre výuku najmenších, žiakov prvého stupňa.

Ale to asi všetko narafičili dodatočne, však? Súdiac podľa komentov pod článkami k tejto téme na SME a Denníku N, bol to správny čin – zavraždiť deti nepriateľa. Uvedomujú si vôbec tí nenávistníci, že toto je podľa nich stále obyvateľstvo Ukrajiny? Lugansk je „dočasne okupované teritórium Ukrajiny“, tie dievčatá sa narodili na Ukrajine, možno niektoré majú – mali doteraz odložené doklady tohto štátu – podľa vás sú to občianky Ukrajiny, nie Rusky! A keby aj došlo k omylu spravodajcov a trafili, čo nechceli, nebolo by ľudské gesto ospravedlniť sa, aj keď životy im to už nevráti?

Bola som prekvapená, ako v diskusii spomínaných denníkov NIKTO neodsúdil tento čin, aj keby sympatizoval s Ukrajinou. Ale veď šlo o mladé dievčatá, ktoré ešte pred pár rokmi žili na Ukrajine – teda spoluobčianky tých, ktorí ich zabili. To je aj odpoveď na neuveriteľne drzý komentár, čo vraj hľadali ruskí študenti na Ukrajine. Nuž narodili sa tam a kto ste vy, aby ste ich vyháňali z domovov?

Tí, ktorí sami seba označujú za „demokratických voličov a slušných ľudí“ sa okázalo tešili zo smrti mladých dievčat. Prejavovali uspokojenie z toho, že vraj „ochutnali vlastnú medicínu“ a vyzývali k ďalšiemu zabíjaniu Rusov ! Niečo neuveriteľné.

Naozaj nechápem, čoho sú inak zrejme vzdelaní, rozhľadení a scestovaní Slováci schopní, aké názory kmeňovej pomsty – aj keď oni sa nemajú za čo mstiť – ich ovládajú. Dokonalý príklad zmanipulovanej populácie.

Vy všetci, ktorí tlieskate teroristom a schvaľujete ho, popierate alebo bagatelizujete smrť 21 dievčat a zničené životy ďalších 43, ktoré budú mať celoživotné následky a zostanú zmrzačené, aj vy máte deti. Na vašom mieste by som sa bála, ako sa vám vaša nenávisť môže vrátiť a okúsite, čo to je, bolesť zo straty blízkeho, či jeho utrpenia. Ak už nedokážete prejaviť sústrasť, spoluúčasť, aspoň pre Boha buďte ticho!

Môžeme „fandiť“ jedným alebo druhým, mať svoje politické názory, ale medzi prívržencami Ruskej federácie som ešte nestretla nikoho, kto by okato schvaľoval obete vojny na ukrajinskej strane, či už civilistov alebo aj príslušníkov ozbrojených síl.

Povedzte mi jeden prípad, kedy Rusi jedným útokom zavraždili na Ukrajine desiatky detí. Väčšina úmrtí civilistov bola žiaľ spôsobená zostreľovaním dronov a rakiet nad obytnými štvrťami. Akoby zámerne spôsobiť obete … Vraj Rusi unášajú ukrajinské deti. Alebo ich zachraňujú pred bojovými operáciami? Akonáhle sa na ukrajinskej strane ozve rodič alebo iný blízky príbuzný dieťaťa, mladého Ukrajinca alebo Ukrajinku „vrátia“ na Ukrajinu. Cítite ten rozdiel? Cítite ešte vôbec niečo okrem nenávisti?