Čítajte klasiku … je v nej napísané všetko.

Dostala sa mi do rúk knihu Ericha Maria Remarqua Čas žitia a čas umierania.

Na gymnáziu bol Remarque povinné čítanie, ale nečítala som ho. Vojna sa zdala byť dávna minulosť, ktorá už nikdy nenastane, ani vo sne . Sovietske filmy nudili a besedy s účastníkmi protifašistického odboja ešte viac. Knihy treba čítať, keď sú aktuálne a Remarque sa stal svojím odkazom aktuálny práve teraz. Som rada, že som ho objavila v čase, kedy sa niektorí Európania nevedia dočkať, ako Rusku zakrútia krkom … pre týchto sfanatizovaných hlupákov ponúkam niekoľko citátov z diela nemeckého spisovateľa, ktorý mal to šťastie a vojnové peklo prežil.

Na úvod chcem uviesť konštatovanie jedného zo starých vojakov, ktorý bojoval ešte v prvej, tzv. „Veľkej vojne“: „Vojnu sme prehrali …každý generál s pocitom zodpovednosti by sa jej už dávno vzdal. … Bojujeme pre gestapo, pre klamárov a keťasov, pre vrahov a bláznov – aby mohli ostať pri vesle ešte o rok dlhšie. Pre to – pre nič inšie. Vojna je dávno prehraná.“ Ako vystrihnuté z charakteristiky vedenia Ukrajiny.

„Za posledné roky nám do uší nahučali toľko propagandy, že bolo ťažké počúvať čosi iného. Najmä nie to, čo nemá burácajúci hlas. Pochybnosti a svedomie.“

Ustupujúcim nemeckým vojakom v Rusku začínajú hlavou brázdiť myšlienky, aké by im nikdy nenapadli, keby sa neocitli v koži prenasledovanej zveri. Zrazu chápu, prečo sa Rusi urputne bránia, veď „tá háveď bojuje za svoju zem…“ A špekulujú, „… čo by spravili s nami, keby raz prišli k našim hraniciam? Niekedy, keď človek vidí, ako sme tu v Rusku všetko zničili, mohol by dostať strach.“

„Vidíš, čo tu robíme? Predstav si, že by raz Rusi robili to isté – čo by potom ostalo?“
Spoločník ho však upokojuje: „Ešte nie sú na hraniciach. A keď my prídeme na naše hranice, musíme uzavrieť mier. Aby s nami neurobili to isté, čo my s nimi.“
„Ale ako to bude, ak oni nebudú chcieť uzavrieť mier?“

„Ale veď musia! My ho ponúkneme a oni ho musia prijať. Vojna sa tým skončí a my sme zachránení. … – keď je mier, už nám nesmú nič zničiť. Tak zostane u nás všetko neporušené, iba u iných zničené. A raz predsa len budú musieť odísť.“ (myslí tým z obsadeného Nemecka).

Pekne to mali Germáni vymyslené ! Zničíme Rusko, ale keď sa ubránia a otočia proti nám, čik – čik domček, ako v tej detskej naháňačke – ja sa nehrám, koniec hry, môj dom, môj hrad! Ponúkneme mier, alebo lepšie povedané prímerie. A keď si ofúkneme rany a opäť zosilnieme, udrieme znova.

Správy, ktoré politickí školitelia mužstva prinášali na front, sa niesli presne v tom duchu, aké počúvame na Západe dnes: nepriateľ kolabuje (tu konkrétne hovoria o štrajkoch v USA, kedy robotníci požadujú mier, sabotujú výrobu ocele a munície, štrajkujú, čím ochromujú vojnovú mašinériu …. čo je nelogické, lebo vojnová výroba priniesla USA koniec hospodárskej krízy, nezamestnanosti a dlhé roky prosperity! Navyše, v tom čase americkí robotníci nemuseli povinne rukovať a neskôr, pri mobilizácii, mali muži vo vojenskej výrobe výnimky z brannej povinnosti!!!)

Z vojenského hľadiska dve nemecké ponorky odrezali celé pobrežie USA !!! – ako dnes v Iráne :-))) … „Rusi sú vyčerpaní obrovskými stratami. Novovybudované postavenia sú pripravené na protiútok“. Rusi majú obrovské straty živej sily, už nevládzu a front sa zrúti, Nemci skracujú línie na fronte, aby mohli lepšie použiť svoje zázračné zbrane, ktoré sú už pripravené. „Naša protiofenzíva s novými zbraňami bude nezadržateľná .“

Nuž veru, história sa opakuje. Len aby sa nezopakovala do dôsledkov.

Na záver: pre týždňom – dvom nejaký zahraničný komentátor priamo z bojovej oblasti hovoril o páde Konstantinovky do ruských rúk. Je to mesto väčšie a dôležitejšie ako Pokrovsk alebo Guľajpole … s veľkou strategickou pevnosťou. Už som na to aj zabudla, keď tu mi pamäť oživil dnešný titulok Pravdy, vraj situácia je tam „ťažká“ … o pár dní priznajú, že pevnosť prešla pod ruskú kontrolu. Je tam síce ešte zopár ukrajinských vojakov, ale tí sú beznádejne obkľúčení. Lenže Pravde a „nezávislým analytikom“ to stačí na to, aby stále verili, že Ukrajinci situáciu zvrátia a získajú mesto pod kontrolu ….

Od Petra do Pavla

24.09.2026

Väčšinou, vlastne vždy tu píšem blogy na závažné spoločenské témy. Teraz trochu inak, na odľahčenie! Prezident Pavel mal v rámci Valného zhromaždenia OSN v New Yorku rokovanie s prezidentom Seychel a Východného Timoru. Ani neviem, či je to jeden štát alebo dva. Poučte ma. Úsmevné však boli reakcie Čechov na túto geopolitickú udalosť. Výber toho najlepšieho: [...]

Fico jede bomby !

24.09.2026

Nadpis dnešného blogu som si požičala od jarmočných zabávačov. Hovorí sa tomu aj „těžký prumysl“ (áno, nemám krúžok nad „u“ a nebudem si kvôli tomu inštalovať českú klávesnicu), teda po našom „kolotočári“. Keďže počas uplynulého víkendu som jeden takýto vydarený jarmok absolvovala, nahrávku, v ktorej sa nám český [...]

Vojna na spadnutie

22.09.2026

Ešte neutíchol škrekot našich progresívcov, že čo si to Fico dovoľuje namietať niečo proti vojne s Ruskom, pardón, proti džihádu za európske hodnoty. A už sa k nim pridal dokonca český prezident – jasne prekračujúci svoje právomoci a narúšajúci dobré vzťahy medzi našimi krajinami tým, že komentuje to, čo mu neprináleží a mieša sa do toho, do čoho ho nič [...]

vantage4

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 69
Celková čítanosť: 110812x
Priemerná čítanosť článkov: 1606x

Autor blogu

Kategórie